Pre vsetkych, ktori z casu na cas maju naozaj zly den a potrebuju sa na niekom vyvrsit!!! Nevylievajte svoju zlost na svojich priatelov, vynadajte niekomu, koho nepoznate!!!
Stalo sa mi toto. Sedel som za stolom, ked som si spomenul, ze mam zavolat priatelke. Nasiel somjej cislo a vytocil ho. Ozval sa mi prijemny muzsky hlas: "Prosim?".
Zdvorilo som odpovedal: "Tu je Patrick Hanifin, rad by som hovoril so slecnou Robin Carterovou."
Pocul som nadavku a sluchadlo treslo. Neveril by som, ze niekto moze byt tak hruby. Vyhladal som v zozname spravne Robinino cislo a zavolal jej. Nespravne mi nadiktovala posledne dve cislice. Po rozhovore s Robin mi pohlad sklzol na papierik s nespravnym cislom, ktory som nechal polozeny na stole. Rozhodol som sa, ze ho znovu zavolam.
Ked sa ten clovek znovu ozval, zvrieskol som "Ty hajzel!" a polozil.
Vedla jeho cisla som si dopisal slovo "hajzel" a odlozil ho do zasuvky.
Kazdy mesiac, ked mi prisli ucty, alebo ked som mal naozaj zly den, vzdy som mu zavolal. Ozval sa, a ja som zakrical: "Hajzel!" Vzdy ma to vyborne pobavilo. Neskor vsak telefonna spolocnost zaviedla sluzbu vypisu cisla volajuceho. Toto znamenalo neprijemnost, pretoze som musel prestat so svojimi telefonatmi buzikovi.
Raz som dostal vynikajuci napad. Vytocil som jeho cislo. Ozval sa:"Prosim?"
Odpovedal som: "Dobry den. Tu telefonna spolocnost, oddelenie pre styk s verejnostou. Volame vam, ci ste uz vyskusali nasu novu sluzbu vypisu cisla volajuceho."
"Nie!" a tresol sluchadlom.
Ihned som mu zavolal naspat: "To preto, ze si hajzel!"
Preco Vam vlastne hovorim tento pribeh? Chcem Vam len povedat, ze ak Vas niekedy nieco naozaj nastve, mozete s tym nieco urobit. Iba vytocte 823-4863.
[Nevzdavajte to,citajte dalej- teraz to bude lepsie.]
Stara zena pri obchodnom dome sa prave snazila vymanevrovat so svojim autom z uzkeho parkovacieho miesta. Uz som myslel, ze sa jej to nikdy nepodari. Nakoniec sa rozhybala a zacala velmi pomaly cuvat prec z parkoviska. Trosku som sa odsunul, aby som jej spravil miesto. Vyborne, pomyslel som si, konecne je prec. Z nicoho nic sa objavil bavorak a namieril si to rovno na uvolnene miesto. Zobral to po nespravnej strane, cim staru pani uplne zablokoval.
Zacal som trubit a krical som po nom:"Tam sa nemozes strcit, blbe. Ja som tu bol prvy!"
Chlapik zaparkoval, uplne ma ignorujuc. Vybral sa smerom k supermarketu, akoby ma nepocul. Pomyslel som si, tento clovek je uplny hajzel, po celom svete urcite zije kopa velkych hajzlov. Zbadal som, ze na zadnom okne ma nalepeny papier "Na predaj".
Zapisal som si telefonne cislo. Potom som sa zacal obzerat po inom volnom mieste.
O niekolko dni neskor znovu sedim doma za stolom. Prave som zavolal na 823-4863 a zakrical "Ty hajzel!".
(Je to velmi jednoduche, pretoze uz som si ulozil jeho cislo do pamate telefonu.)
Zbadal som papier s cislom chlapika s bavorakom polozene na stole a rozhodol som sa, ze tohto cloveka tiez obstastnim svojim telefonatom. Po niekolkych zazvoneniach zdvihol a povedal "Prosim?"
Pytam sa ho: "Vy ste ten clovek, co predava bavorak?"
"Ano, som to ja."
"Poviete mi, kde by som si ho mohol obzriet?"
"Byvam na 1802 West 34. ulica. Je to zlty dom a auto stoji vpravo pred domom."
"Ako sa volate?"
"Som Don Hansen."
"Kedy vas mozem zastihnut doma, Don?"
"Byvam doma vecer."
"Pocujte, Don, mozem vam nieco povedat?"
"Ano."
"Don, vy ste ale riadny hajzel!" A buchol som sluchadlom.
Hned som aj ulozil jeho telefonne cislo do pamate pristroja. Chvilu sa zdalo, ze veci sa zvrtli k lepsiemu. Teraz, ked som mal nejaky problem, uz som mal k dispozicii dvoch hajzlov. Po niekolkych mesiacoch telefonovania hajzlom to vsak uz nebola taka zabava ako kedysi.
Poriadne som sa nad problemom zamyslel a dostal som uzasny napad:
Najprv som zavolal hajzlovi c.1. Muz sa ozval svojim prijemnym "Prosim". "Ty si ale hajzel!", zakrical som, ale nepolozil.
*****
Povedal: "Ste stale tam?"
"Hej," hovorim.
"Uz mi nevolajte."
"Nie," oponujem.
Pyta sa ma: "Ako sa volas, kamo?"
"Don Hansen," hovorim.
"Kde byvas?"
"1802 West 34. ulica. Je to zlty dom a moj bavorak je zaparkovany pred domom."
"Pridem si po teba, Don. Uz by si sa mal zacat modlit."
"Hej, akoby som sa ta bal, ty hajzel!" a polozil som.
Potom som zavolal hajzlovi c.2. "Prosim," ozval sa.
"Nazdar, hajzle!"
Zabrucal: "Keby som niekedy zistil, kto vlastne si..."
"Tak co?"
"Rozkopal by som ti prdel."
"Dobre, dam ti sancu. Idem k tebe hned teraz, ty hajzel!"
A polozil som.
Znovu som zdvihol telefon a zavolal policiu. Povedal som im, ze mam kamarata - gaya, ktory sa pohneval so svojim milencom a vyhlasil, ze ho zabije, len co sa zjavi doma. Teda na 1802 West 34. ulici.
Dalsi kratky telefonat na Kanal 13 o vojne gangov, ktora sa pripravuje na W. 34. ulici. Potom som nasadol do auta a zamieril si to smerom k 34. ulici pozriet si cele to predstavenie.
Jedinecne!
Vidiet dvoch hajzlov nakopavat sa do zadku pred 6 autami z reporterskeho stabu a policajnou helikopterou nad nimi bol jeden z najvacsich zazitkov mojho zivota!